nic

V prvej tretine 9.storočia sa na sever od stredného Dunaja stretávame už s dvoma nadkmeňovými politickými útvarmi - štátmi.

V Pomoraví to bolo Staromoravské kniežatstvo a na východ od neho za Malými a Bielymi Karpatmi, Nitranské kniežatstvo,ktoré zahrňovalo nielen dnešné juhozápadné Slovensko, ale pravdepodobne aj územie až po Slánske vrchy. Začiatkom tridsiatych rokov 9.storočia si moravské knieža Mojmír podmanilo Nitrianské kniežatstvo a tamojší vladár Pribina, musel ujsť aj so svojou družinou.

Príčina sporu medzi staromoravským kniežaťom Mojmírom a nitrianským Pribinom nie je známa. Nezmieňuje sa o nej ani jediný súveký prameň. Obidve kniežatá museli byť potomkami skúsených vojvodov, ktorých volili slobodní členovia vojenských družín, a ktorí vojvodskú funkciu držali doživotne, takže po nich sa začala táto funkcia dediť v jednom rode. A to znamenalo koniec vojenskej demokracie u naddunajských Slovanov. Pribina hľadal pomoc najprv u protifransky ladených Bulharov a Chorvátov, ale nakoniec východofranský panovník, Ľudovít Nemec, prijal Pribinu do svojich služieb ako vazala a daroval mu v roku 846 ako dedičné léno pôdu v okolí Blatenského jazera. Pribina za svojej vlády v Nitriansku vlastnil "dedičný majetok" v mieste zvanom Nitrava a tu mu salzburský arcibiskup Adalrám vysvätil prvý kresťanský kostol na území Slovenska. Bol to prvý kresťanský kostol na celom území západných Slovanov.

Spojením Staromoravského a Nitrianského kniežatstva vznikla Veľká Morava, ktorá sa postupne stala významným štátnym útvarom vo východnej časti Európy. Knieža Mojmír prijal pred obsadením Nitrianského kniežatstva kresťanskú ideológiu, ktorou si v očiach Frankov upevnil svoje postavenie. No napriek tomu, z iniciatívy franských kňazov, ktorí pôsobili na Veľkej Morave a zhromažďovali správy o nespokojnosti Moravanov s vazalským pomerom k Východofranskej ríši, vtiahol kráľ Ľudovít Nemec s vojskom na Veľkú Moravu. Mojmíra pozbavil vlády a kniežatstvo zveril jeho synovcovi Rastislavovi.